Miroslav BUCHER

Portrét Zeme Miroslava Buchera

Sú umelci, ktorí na pomenovanie toho, čo je pohnútka, inšpiračný podnet, podstata aj výsledok ich tvorby, potrebujú veľa slov. Obsiahle, uvravené libreto. Akoby samých seba, najmä však tých, ktorým výpovede adresujú, ubezpečovali či presviedčali – aj slovníkom cudzích slov a termínov – o originalite a správnosti svojej cesty na dosiahnutie cieľa, vzniku artefaktu, ktorý už fakt nepotrebuje iný komentár ani cudziu, hoci prajnú, oponentúru; nevyžaduje ju, ba akýkoľvek hodnotiaci prístup a diskurz žiarlivo odmieta. Skrátka, je v očiach pôvodcu dokonalý.

Iní tvorcovia takmer mlčky, azda iba kývnutím hlavy, odkážu príjemcu priamo na dielo, ktoré (podľa nich) povie najviac samo o sebe aj o autorovi...

Lipianskeho maliara Miroslava Buchera (*1950), čo sa desaťročia opája velebou Šarišskej vrchoviny a Čergovského pohoria, motívmi v kraji tajomných prírodných útvarov pod kyjovským Pustým poľom na hornom toku Torysy, čo tak "šmakoval" paletu a štetec Dezidera Millyho, radím k tým druhým. Niežeby nemaľoval aj inde – doma aj v šírom svete –, ale mne sa vidí, že romantická konfigurácia úbočí a skalných solitérov s vekom ohlodanou siluetou Kamenického hradu je jeho vytrvalému výtvarnému, kalendárnemu a atmosférickému výskumu najbližšia a o jeho srdečnom vzťahu hovorí výrečne bez slov desiatkami charakteristických, zrelých maliarskych výpovedí a vyznaní.

Miro Bucher nie je rétor. Absolútne verí tomu, čo o zážitku z krajiny povie farbami. Je maliar. Vari za dvadsať rokov bezprostredných kontaktov – na sympóziách, v súkromí aj v intimite ateliéru – nepočul som od neho súvislejší pochvalný úsudok, nieto ešte nepatričnú adoráciu na svoj práve dokončený obraz. A mnohé (väčšina) si určite zaslúžili od autora viac ocenenia ako iba spokojné povykrúcanie fúzov...

V melodike jeho reči, aj keď žije v Šariši od roku 1992, ešte stále možno vybadať eufóniu, ktorá je nám blízka, ale predsa len cudzia. Zavše z nej trčí slovíčko, ktoré akoby ozvenou prinášalo chuť, vôňu, "muziky a pjesničky" z moravských úvalov, ktoré má tak rád. Tam, uprostred úrodnej Moravy, je jeho rodisko; tam sú korene jeho osobnostnej výbavy i profesijného rastu na brnianskej Umelecko-priemyselnej škole, kde sa pod odborným dohľadom profesora Jiřího Coufala rozvinula a absolutóriom zavŕšila dispozícia na monumentálne maliarstvo v architektúre a scénografii. Aj keď – človek sa učí celý život, a o výtvarných umelcoch to platí dvojnásobne.

Ako mladého výtvarníka zavial ho život do Košíc. Zamestnal sa v reklamnej agentúre a viac ako pri štafliach bolo ho vidno pri koncipovaní a realizácii propagačných výstav a muzeálnych expozícií, ako si ich pamätáme z nedávnych čias na Spišskom hrade, Krásnej Hôrke alebo z Červeného kláštora v Pieninách. Časom to "vypálilo" tak, že cez vypaľovanie drobnej, úžitkovej i záhradnej keramiky sa postupne v Lipanoch pri Sabinove osamostatnil, postavil sa na "voľnú nohu" a bytostne sa sústredil na krajinomaľbu.

Málokedy a málokomu sa podarí tak stručne a výstižne sformovať a definovať celoživotný tvorivý program ako Miroslavovi Bucherovi v jeho kontinuálnom, nekončiacom kreatívnom projekte. Je v ňom presvedčenie, viera i nádej, že svet môže byť lepší a krajší. Lebo – ako vraví:

"V prírode je všetko – otázky aj odpovede. Chcem tieto otázky nachádzať a svojou tvorbou na ne odpovedať. Preto je mojím hlavným programom tvoriť Portrét Zeme."

PhDr. Emil Semanco