Fero GULDAN

Výstava "Oheň v sieti" Fera Guldana

Fero Guldan do kultúrneho povedomia vstúpil v polovici sedemdesiatych rokov. Svoju prvú samostatnú výstavu mal už v roku 1978 počas štúdia na Stavebnej fakulte v Bratislave. V tom čase sa zapojil aj do poloilegálnych výtvarných aktivít súvisiacich s bratislavským ochranárskym hnutím. Z jeho projektov si pripomeňme skupinovú výstavu v podchode Domu umenia a na Námestí SNP v Bratislave (1980, predčasne uzavretá). Tiež pravidelné výstavy "zázračných krajín" v bratislavských podchodoch a trhoviskách (1984 – 1985), ktoré boli takisto stíhané nepochopením a prenasledovaním oficiálnej moci, podobne ako výstavy vo výkladoch obchodného domu Prior a pasáži na Laurinskej ulici v Bratislave (1987 – 1988). Po roku 1989 už oficiálne vystavoval doma i v zahraničí. Neviem, či si niekto ešte spomenie na porevolučné obdobie roku 1990, keď sa Fero Guldan vtedy zhostil neľahkej a ťažkej úlohy riaditeľa Slovenskej národnej galérie. Do tejto aktivity ho "vohnala" účasť v politickom disente v období komunizmu. Svet bratislavských ochranárov, architektov, sociológov a pamiatkarov Guldanovi pomáhal obohacovať jeho bohatý výtvarný myšlienkový svet.

Fero Guldan je považovaný za jednu z dôležitých výtvarných a hlavne ľudských osobností súčasného výtvarného diania. Napriek šírke jeho umeleckých záujmov, siahajúcej v poslednej dobe až k sochárskym prácam a svojským inštaláciám, zostáva jadrom jeho tvorivých aktivít komorná maľba. Vždy čerpala zo vzdialeného poučenia lyrickou abstrakciou – gestickou maľbou, pričom sám tvorca zdôrazňoval najmä aspekt hravosti a nezámernosti výtvarného aktu, teda filozofický princíp a pojem, ktorý označuje konanie, tvorbu či prežívanie bez vopred premysleného zámeru (nemecký filozof Günter Figal). Súvisí s autenticitou, spontánnosťou a tým, čo vzniká slobodne, bez nútenia a kalkulu, čo Guldanovi je s jeho životnou filozofiou nesmierne blízke. S tým je spojená originálna technológia maľby, ktorá sa okolo roku 1978 ustálila na špecifickom spôsobe maľovania, ktorý on sám nazval patinovanou asamblážou. V podstate ide o tvorbu akéhosi plastického reliéfu dispozíciou rozličných materiálov odlišných štrukturálnych kvalít. Tento základ potom prekrýva klasickou olejomaľbou, ktorú však podrobuje riadenému prepaľovaniu ohňom. Skúškou ohňom vzniká – čiastočne náhodne a čiastočne moderovane – nová optická štruktúra, ktorú už len upravuje vytieraním toluénovou emulziou. Získaný abstraktný charakter interpretácie motívu dopĺňa reálnym predmetným alebo figurálnym znakom, čo opäť prekrýva olejovou vrstvou rôznych farieb.

Na mieste, kde majú ostatní smrteľníci záhrady, Fero Guldan býva. Keď vychádza slnko, rozpaľuje oheň a začína maľovať. Jeho maľovanie je svojím spôsobom atypické a v slovenskej výtvarnej tvorbe netradičné, z čoho vyplýva nielen čaro jeho diel, ale aj jeho samotného ako tvorcu. Raz niekto z jeho blízkych výstižne povedal, že "Guldanove obrazy rastú tak prirodzene a jedinečne ako letokruhy stromov. Potom ich môžete stretnúť na pochôdzkach mestom". Ľudia, ktorí najlepšie poznajú výtvarné snahy Fera Guldana, vedia, že maľovanie je jeho spôsob života. Obrazy často majú poetické názvy, no vždy sú podčiarknuté hravosťou, iróniou, sebairóniou a špecifickým intelektuálnym humorom.

František Guldan sa narodil 25. novembra 1953 v Nitre, kde aj študoval na Strednej priemyselnej škole. V rokoch 1973 – 1980 študoval na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave, 1974 – 1978 navštevoval maliarske kurzy akademického maliara Mariána Velbu. V rokoch 1983 – 1989 pracoval ako projektant stavebných rekonštrukcií a požiarnej ochrany v Bratislavskom stavebnom podniku. Od decembra 1989 do januára 1990 bol redaktorom novín Verejnosť. V januári 1990 do júna 1990 bol poverený vedením Slovenskej národnej galérie, neskôr do roku 1991 bol vedúcim technického odboru Slovenskej národnej galérie. Odvtedy pracuje ako výtvarník a publicista v slobodnom povolaní. Vystavoval v Prahe, Paríži, Antverpách, Ottawe, Viedni, Mníchove, Bruseli a prirodzene v Bratislave a Nitre. Žije a pracuje vo vinohradoch nad Svätým Jurom.

PhDr. Dagmar Kudoláni Srnenská, PhD.
kurátorka výstavy