Braňo Brody – sochár, tvorca, experimentátor

Braňo Brody je predstaviteľ súčasného slovenského sochárstva, ktorého jazyk je okamžite rozpoznateľný. Základným prvkom jeho tvorby je kov – nie však kov ušľachtilo vyleštený, ale kov rozrezaný na stovky či tisíce fragmentov: vrstvený, zváraný, pálený, spájaný do hutnej mozaiky, ktorá nesie "povrchy pripomínajúce archeologické nálezy alebo architektúru v procese erózie".

Brodyho sochy dýchajú vlastným rytmom. Sú figurálne, ale nie ilustratívne. Sústredia sa na napätie medzi hmotou a duchom, medzi objemom a vnútorným pohybom. Jeho postavy sú "otvorené, priepustné, neukončené" – akoby vznikali priamo pred očami diváka, akoby sa rodili z materiálu alebo sa doň vracali.

Jednou z hlavných tém Brodyho diel je vzťah a vzájomnosť. Dvojhlavé sochy, prelinajúce sa profily tiel či blízke hrozvo a kontakty, intenzívne hmatové a lásk, ktorá nie je sentimentálna, ale prítomnostne. Jeho figúry stoja na pomedzí orgánu a zraniteľnosti – pevné, a pritom krehké. Časom oholená, a pritom stále vzdorujúce.

A zároveň je tu ešte jedna sila : čas. Povrchy Brodyho sôch nesú stopy procesu – zvary, eróziu, vrstvenie kovových šupín. Sú to telá z pamäti, telá, ktoré niečo zažili, telá, ktoré rozprávajú aj to, čo len tušíme. Niet divu, že jeho tvorba dnes získava pozornosť doma aj v zahraničí, pretože dokáže hovoriť o človeku bez pátosu, o intime bez sentimentu a o kráse bez idealizácie.

Dnešná výstava teda nestavia dva svety proti sebe; naopak, vytvára medzi nimi jemnú, ale výraznú paralelu. Bucherova krajina – organická, prirodzená, emocionálna – sa stretáva s Brodyho figúrou – stojacou na hranici hmoty a ducha. Jeden portrétuje Zem, druhý portrétuje človeka. Jeden používa farbu, druhý oheň a kov.