patrí k autorom, pre ktorých je výtvarná tvorba prirodzeným pokračovaním celoživotnej potreby komunikovať so svetom. Vyštudoval estetiku a históriu, dlhé roky pôsobil ako novinár, moderátor, hovorca a odborník na komunikáciu. Maľbe sa ako samouk venuje od detstva, intenzívne však tvorí posledné roky, keď sa k nej vrátil ako k osobnej, existenciálnej výpovedi.

Akrylom na plátne vyjadruje vnútorné stavy, napätia i krehké momenty rovnováhy medzi vonkajším svetom a intímnou skúsenosťou jednotlivca. Jeho tvorba je inšpirovaná prírodou, ženským princípom, spoločenským dianím i každodennými situáciami, ktoré transformuje do obrazových metafor na pomedzí reality a introspektívnej vízie. V jeho dielach je prítomná nádej v dobro a odvaha odkrývať vlastnú zraniteľnosť.

Opakujúcim sa motívom a poznávacím znamením jeho obrazov je kruh – "vlastná bublina" – ako symbol osobného priestoru, ochrany, ale aj izolácie. Tento tvar sa v jeho maľbách objavuje ako vizuálna stopa vnútorného sveta človeka, ktorý sa snaží udržať rovnováhu v nestálom prostredí súčasnosti.

Chmelove obrazy nie sú ilustráciou príbehov, ale otvoreným priestorom pre tichý dialóg diváka so sebou samým. Ako sám hovorí, maľuje, lebo musí – jeho tvorba je formou osobnej terapie, očisty a spôsobom, ako si "prečistiť hlavu". Významnú úlohu v jeho návrate k intenzívnej tvorbe zohralo otcovstvo; práve jeho dvaja synovia mu "naplno otvorili umelecké oči" a posilnili potrebu vnímať svet s novou citlivosťou.

Boris Chmel sa predstavil na viacerých samostatných aj kolektívnych výstavách doma i v zahraničí. Hoci neabsolvoval formálne výtvarné vzdelanie, jeho diela si našli cestu do súkromných zbierok a reprezentatívnych priestorov. Jeho maliarsky rukopis je autentický, civilný a emocionálne presný – balansujúci medzi spontánnosťou, gestom a premyslenou kompozíciou.