Maliarska tvorba Jána Hlavatého sa formovala v období, keď nová nastupujúca generácia osemdesiatych rokov odmietla pokračovať v umeleckom myslení svojich učiteľov a patrila ku generácii vtedy považovanej takmer za "rebelskú". Výrazne sa začala orientovať na európske výtvarné smery. Predovšetkým na nemecký neoxpresionizmus umelcov z Neuen Wilde a taliansku Transavantgardu. V priebehu umeleckého vývinu sa jeho tvorba stala novým typom abstraktného expresionizmu. V tvorbe Jána Hlavatého zohráva najdôležitejšiu funkciu farba. Je ideálnym médiom a nositeľom posolstiev i odkazov. Farbu nanáša v širokých ťahoch štetca, v štrukturálnych plochách, vytvárajúc škvrny i jemné stekance. Základ vždy tvorili plošné vzťahy určované kombináciami škvŕn, rozmaľúvaním farebných akordov, prudkou gestickou prácou so štetcom, kontrastom lineárnych a kaligrafických gestických ťahov či štruktúrovaním pieskom.

V mnohých dielach sa snaží zachytiť širokú škálu podnetov, ktoré súčasná doba prináša svojím množstvom informácií. Pretavuje ich do sugestívneho farebného výrazu, metaforickej reči a imaginatívnej hry symbolov a znakov, sprítomňuje silné zážitky, príbehy a inšpirácie zo svojho okolia. Ukladá ich do rozmanitých rovín, vrství ich, obmieňa a prekrýva. Sú symbolom významového kontrastu zmyslového a pocitového vnímania človeka. Prirodzeným spôsobom si prisvojil výrazové prostriedky, zdôrazňujúce explozívnu silu kontrastných a svietivých farieb, napätie medzi vrstvami a štruktúrami, ktoré vnášal do priestoru maliarskych kompozícií. Rád používa expresivitu línie a tvaru, ako aj monumentálnosť obrazového posolstva.

Extrovertnosť maliarskeho rukopisu sa uňho vždy snúbila s introvertnosťou intelektu. "Vo svojej tvorbe sa venujem predovšetkým maľbe, kresbe, ale i niektorým technikám v spojitosti s architektúrou (mozaika, enkaustika). Moje obrazy sa dajú charakterizovať ako expresívne s lyrickým podtónom. Veľmi významnú úlohu tu zohráva farba, ako jeden z najdôležitejších stavebných prvkov mojich obrazov. Farba, ktorá sa postupne stáva výsostne maliarskym problémom, v spojení s dynamickým prednesom a vyváženou kompozíciou – to sú hlavné atribúty mojej maľby. Ide predovšetkým o abstraktné obrazy s občasnými ozvenami figúry, inšpirované prírodou, osobnými zážitkami či momentálnymi pocitmi."

PhDr. Dagmar Kudoláni Srnenská, PhD.

Ján Hlavatý (8. 8. 1955, Zlaté Moravce) študoval v rokoch 1975 – 1981 na Vysokej škole výtvarných umení, Bratislava (prof. Ján Želibský). Samostatné výstavy mal vo Viedni, Budapešti, Solúne, Saint Louis, Mníchove a dvakrát v Danubiane Meulensteen Art Museum, Bratislava. Slovenské umenie zastupoval vo Washingtone, Londýne, Paríži, Heidelbergu, Marbelle a Káhire. Jeho diela sú majetkom viacerých galerijných zbierok doma a v zahraničí.